LEDNICA. Hrad bol postavený na strmom brale a sa skladal z troch od seba odstupňovaných častí. Bol takmer neprístupný a vznikol už v druhej polovici 13. storočia. Funkčne bol predovšetkým predurčený na ochranu severozápadnej hranice Uhorska, preto Lednica patrila medzi kráľovské hrady. Jedinečný je vstup do hradu cez hradnú skalu.

História hradu

V rokoch 1259 – 1269 ho mal v držbe istý Marek, župan z Lednice. Začiatkom 14. storočia sa ho na prechodný čas zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po roku 1321 sa hrad dostal opäť do rúk panovníka. Hrad vlastnila rodina Pakšiovcov, bratia Sobek a Matej Bielikovci, zo sliezskej Kornice. Ich panstvo neohrozilo ani dočasné obsadenie hradu husitskou posádkou. Ich činnosť dokumentuje vzácna, v národnom jazyku písaná listina, z roku 1435, podľa ktorej Mikušovi zo Streženíc darovali majetok v Nimnici. Počas zápasov o uhorský trón vydal v roku 1475 Lednicu Matej Korvín svojmu prívržencovi Nehézovi. Potom sa na hrade menili majitelia, hrad vyhorel, neskôr ho opravili až rokmi postupne vplyvom slabej údržby schátral.

V predhradí boli obranné bašty, väznica, miestnosť pre drábov, maštaľ pre kone, voziareň a kováčska dielňa. Vedľa nej boli schody k druhému padaciemu mostu, ktorý umožňoval vstup do skalného tunela. Až neskôr tu vybudovali delovú baštu. Tunel bol jediný prístup na nádvorie stredného hradu, kde boli hlavné palácové stavby, obytné budovy pre služobníctvo, hospodárske miestnosti, sklady a byt kastelána. V najvyšších miestnostiach stredného hradu boli schody do veže, z ktorej sa dalo prejsť na plošinu, kde začínali i do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu.

O hrad sa od roku 2004 stará a o jeho záchranu sa pokúša Historicko-astronomická spoločnosť v spolupráci s obcou Lednica.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Zdroj: Wikipedia