HRAD UHROVEC. Slovensko je známe tým, že okrem rôznych prírodných krás sa u nás nachádza aj veľa hradov a zámkov, ktoré hrdo dokumentujú našu históriu. Jedným z hradov, ktorý sme navštívili je hrad Uhrovec.
Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, na bočnom hrebeni Nitrických vrchov v nadmorskej výške 591 m, 10 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou. Hoci je v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailami, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali. Momentálne na hrade prebiehajú práce na jeho záchranu a postupne sa rekonštruujú jeho časti.
Spôsobov, ako sa dostať na tento impozantný hrad, je viacero. Najjednoduchšou možnosťou je vystúpiť na neho z malebnej dedinky Uhrovské Podhradie, z ktorej nasleduje už iba strmý výstup po zelenej turistickej značke, ktorý zdatnému turistovi zaberie zhruba 30 minút. V obci sa nachádza prírodné parkovisko a odtiaľ si treba dať pozor a odbočiť do úzkej uličky.
História popisuje, že Uhrovec vznikol ako refugiálny hrad v priebehu 60. rokov 13. storočia, teda ako nedobytné útočisko. Jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi, ktorý nadobudol v okolí rozsiahle majetky a mohol túto stavbu realizovať. Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove za hrad Uhrovec a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch, Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov. Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta.
V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389, kedy ho kráľ Žigmund 
Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Štiborovi zo Štiboríc a Beckova a jeho bratom. K hradu patrilo mesto Bánovce a 21 dedín v povodí potoka Radiše a na hornom toku Bebravy. Štiborovcom patrilo panstvo až do roku 1434. Keďže išlo o najvýznamnejších a najbohatších magnátov Uhorska, nemožno vylučovať ani ich stavebné aktivity na hrade. Po smrti Štibora mladšieho hrad Uhrovec pripadol kráľovi. Ten ho roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore. Tá ho vlastnila do roku 1439, keď jej hrad odobral uhorský kráľ’ Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete.
Následne hrad niekoľkokrát menil majiteľov. Význam hradu stúpol v 17. storočí, keď v časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva slúžil ako útočisko pre vtedajších majiteľov hradu a okolitú šľachtu. Mnohí si na hrade nechali uschovať’ svoje cennosti a donačné listiny.V priebehu 18. storočia hrad pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem niekoľkých drábov na ňom majitelia trvalo nesídlili. Využíval sa ako väznica. V júli 1848 bol hrad podpálený a začal pustnúť.
