TRENČIANSKA TEPLÁ – UHROVEC. Slovenský národ mal vo svojej histórii mnoho významných osobností podieľajúcich sa na oživení a zachovaní slovenskej samostatnosti. Medzi takéto osobnosti rozhodne patrí Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, preto počiatočným cieľom našej expedície po stopách národovcov sa stal Uhrovec, rodisko to týchto významných mužov Slovenska.
Členovia spoločenských organizácií obce Trenčianska Teplá – miestneho odboru Matice slovenskej a regionálnej organizácie vyslúžilých vojakov gen. M. R . Štefánika aj za účasti niekoľkých žiakov základnej školy si dňa 27. augusta 2020 pripomenuli nielen tieto osobnosti, ale i ďalší významný medzník v živote nášho národa a to návštevu pamätníka SNP na Jankovom vŕšku.
Naše kroky najskôr viedli do rodného domu dvoch významných slovenských osobností – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Pani sprievodkyňa Lýdia nás oboznámila so životom Ľ. Štúra, ktorý sa tu narodil 28.10.1815 v rodine národne uvedomelého učiteľa Samuela Štúra, pripomenula nám jeho študentské roky, no najmä jeho podporu literárnej tvorby, samovzdelávania, spoluprácu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom na uzákonení spisovného jazyka, založenie spolku Tatrín, vydávanie Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol tatranský. Ľ. Štúr sa ako 32-ročný stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen a počas revolučných rokov 1848/49 bol organizátorom boja za národné práva Slovákov. Po neúspechu revolúcie v rakúsko-uhorskej monarchii sa stiahol z politického diania a venoval sa literárnej tvorbe najskôr v rodnom Uhrovci, potom v Modre, kde aj na následky zranenia po náhodnom postrelení sa puškou dňa 12.1.1856 zomrel.
V druhej časti domu, bývalej škole sa nachádza expozícia venovaná osobnosti Alexandra Dubčeka, ktorý sa tu narodil 27.11.1921. V období hospodárskej krízy v roku 1925 Dubčekovci odišli ako členovia Interhelpa do Kirgizska, kde zostali do roka 1938. Mladý Alexander na protest proti fašizmu a v súlade s rodinnou tradíciou ako 18-ročný vstúpil do ilegálnej Komunistickej strany Slovenska a zúčastnil sa bojov v SNP. Po vojne sa usadil v Trenčíne, tu sa začala aj jeho politická kariéra. Bol pracovitý, s prirodzenými komunikačnými schopnosťami, obľúbený medzi ľuďmi. Na počiatku roka 1968 stál na čele obrodného procesu, presadzoval tzv. Socializmus s ľudskou tvárou. Po násilnej vojenskej invázii v auguste 1968 sa stal nepohodlným. Až po zmene režimu v r.1989 sa opäť zapojil do politického života, stal sa symbolom úsilia o demokraciu a humanitu, za čo dostal vo svete mnoho cien, vyznamenaní a čestné doktoráty niekoľkých univerzít. Na služobnej ceste z Bratislavy do Prahy dňa 1.septembra 1992 utrpel pri doteraz neobjasnenej autonehode ťažké zranenia, na následky ktorých 7. novembra 1992 zomrel.
Obe expozície v nás zanechali hlboký dojem, umocnený aj premietnutím krátkych dokumentárnych filmov zo života týchto obdivu hodných mužov aj s odkazom pre ďalšie generácie.
Ďalším zastavením bolo Uhrovské múzeum, kde nás pani Elenka oboznámila s históriou i súčasnosťou obce Uhrovec, vzhliadli sme množstvo zaujímavých predmetov od zanietených zberateľov týkajúcich sa tak života a činnosti obyvateľov, hasičov, o význame tamojšej sklárskej výroby, predstaviteľov, činiteľov i rodákov tejto krásnej obce.
Pani Elenka nám porozprávala aj o bojoch, ktoré tu prebiehali počas 2. svetovej vojny, o partizánskych bojoch brigády Jána Žižku pôsobiacej v tejto oblasti, ako i o príprave a výstavbe pamätníka na Jankovom vŕšku, ktorý je symbolom hrdinstva a slávy, je poďakovaním všetkým, ktorí bojovali za našu slobodu, na pamiatku padlým hrdinom, ktorí položili v boji proti fašizmu to najcennejšie – vlastný život. Sprevádzala nás tiež na mohyle, kde nám sprístupnila aj mauzóleum s dokumentami o bojoch v Uhrovskej doline, s urnami so zemou z rôznych bojísk tak slovenských, ako i zahraničných, ako i s pozostatkami bojovníkov a tiež hrobmi na symbolickom cintoríne.
Na znak vďaky a úcty sme položili kytičky tak pri rodnom dome, ako i na mohyle za obec Trenčiansku Teplú.
Návštevu Uhrovca sme ukončili krátkym posedením spojeným s občerstvením v miestnej pizzérii ako i poďakovaním našej sprievodkyni za jej obsiahle a vyčerpávajúce informácie o obci Uhrovec.
Účastníci spomienkového zájazdu sa zároveň dohodli na stretnutí dňa 1.septembra, aby sme si pripomenuli ďalší významný medzník v dejinách nášho národa, a to Deň Ústavy SR, ktorá bola prijatá v roku 1992. Tento deň sme si uctili pri Lipke Ústavy zasadenej v minulom roku pri obecnom úrade krátkym príhovorom a zaspievaním národných piesní.
Záverom len jedno želanie – nezabúdajme na významné osobnosti a významné dni v histórii nášho národa, pripomínajme ich našim deťom a vnukom, aby národná hrdosť pretrvávala a rástla aj v nich, lebo národ ktorý nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosť.
MO Matice slovenskej Tr. Teplá
