TRENČIANSKE TEPLICE. Aj tohtoročné fašiangy sú symbolom radosti, zábavy a hodovania. Na Slovensku sa od dávnej minulosti spájali s veselosťou a ľudovými zábavami. V poslednú fašiangovú sobotu sa tieto obľúbené spoločné mestské fašiangové slávnosti konali aj v Trenčianskych Tepliciach.
Podujatie otvoril príhovor primátorky mesta Trenčianske Teplice Zuzany Frajkovej Ďurmekovej a prítomný bol aj starosta obce Trenčianska Teplá Milan Berec, či starostka obce Dolná Poruba Zuzana Vániová a iní hostia. Okrem chutného občerstvenia prilákal návštevníkov aj bohatý sprievodný program. Už tradíciou sa stal sprievod masiek, ktorý prešiel pešou zónou až do parku. Obchôdzky v maskách, sú jedným z najstarších fašiangových zvykov, ktoré sa zachovali do dnes. Teraz to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky rituálny význam. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.
Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov, takže súčasťou tohtoročných fašiangov bola Teplická zabíjačka. Návštevníci si mohli pochutnať na tradičných zabíjačkových špecialitách, ako sú jaternice, klobásky, zabíjačková kaša, lalok, oškvarky, tlačenka, pečienka a iné dobroty. A nechýbalo ani tradičné fašiangové pečivo – smažené šišky, ktoré napiekli šikovné ženy z Jednoty dôchodcov Slovenska v Trenčianskych Tepliach. V poslednú fašiangovú sobotu sa Kúpeľné námestie v Trenčianskych Tepliciach zaplnilo obyvateľmi, kúpeľnými hosťami i návštevníkmi z okolia, ktorí si túto akciu pochvaľovali. Zábavu počas celého programu zabezpečili rôzne hudobné, či spevácke zoskupenia. Postupne vystúpili Ľudová hudba Hups, Folklórny súbor Briežok z Jedľových Kostoľan, Harmoniková akadémia Jožka Opatovského a folklórne skupiny Dolina z Omšenia a Liborčan z Ľuborče.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Práve preto boli posledné fašiangové dni plné bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov „mjasopust.“ Popolcová streda je 14. februára a po 40-dňovom pôste, ktorý potom nastane, sa môžeme tešiť na Veľkonočnú nedeľu, ktorá bude 31. marca. Fašiangové radovánky trvali kedysi do utorka do polnoci pred popolcovou stredou a končili sa pochovávaním basy. Tento akt symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. Ide o žartovný pohreb basy a istým spôsobom aj zábavy a muziky, ktorá by nemala počas celého pôstu zaznieť. V Trenčianskych Tepliciach pochovali basu členovia FSk Liborčan a FSk Dolina.
