TRENČIANSKY KRAJ. Publikáciu Štefan Danko rezbár, maliar a kresliar vytlačila Varínska tlačiareň, má 216 strán. Katalogizáciu a texty spracoval Libor Bernát. Autorkou fotografií je akad. mal. Dana Krajčová-Hollá z Trenčianskeho múzea v Trenčíne, ktorá publikáciu tiež graficky upravila. Autorom obálky je známy dubnický výtvarník Jozef Vydrnák, ktorý pomohol aj pri grafickej úprave cennými radami.
Štefan Danko sa narodil 22. augusta 1929 v Trenčianskej Turnej v rodine železničiara. Po maturite zvažoval, či pôjde študovať na niektorú z umeleckých škôl, pretože ho lákala maľba a sochárstvo, alebo sa bude venovať športu. Nakoniec sa rozhodol pre štúdium na dnešnej Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej ukončení nastúpil na miesto stredoškolského profesora na Strednú priemyselnú školu v Dubnici nad Váhom, kde bol zamestnaný až do odchodu na dôchodok. Aktívne sa venoval ľahkej atletike. Spartak ZŤS Dubnica reprezentoval v hode kladivom a diskom. Nezabudol však ani na svoju záľubu. Maľoval, vypaľoval obrazy, vyrezával plastiky a sochy. Voľného času nemal veľa, a tak nové diela netvoril neustále. Striedali sa obdobia, keď aj niekoľko mesiacov nerezbárčil, ale potom zasa bolo obdobie, ktoré bolo naozaj plodné. Jeho diela sú umelecky pozoruhodné, rôznorodé, niekedy opakoval motívy v plastikách a v reliéfoch. Rezbársku tvorbu Štefana Danka môžeme rozdeliť do troch skupín: plastiky, reliéfy a vypaľované obrazy. S rezbárstvom začal najneskôr v roku 1968, keď vyrezal Chlapca s píšťalkou. Náradie bolo jednoduché – nožík, pilník, neskôr upravený skalpel.
Plastiky tvorili špecifickú časť jeho tvorby. Štefan Danko sledoval literatúru a nechal sa inšpirovať slovenskými sochármi ako Juraj Hovorský, Ludwik Korkoš, Ján Kulich, Július Mušitz a ďalší. Vo svojej práci zostal svojrázny. Pri plastikách pracoval s pomerne širokou škálou hrúbky materiálu, a to hlavne podľa motívu. Zdokumentovalo sa celkom 90 plastík od výšky 11 cm až do 107 cm. Na reliéfy používal lipové dosky cca 5 cm hrúbky, ktoré si vyberal aj podľa štruktúry dreva, aby v konečnom vytvorení diela nebol obraz rušený nevhodnou kresbou dreva, ako sú výrazné letokruhy alebo hrče. Celkom spracoval asi 67 reliéfov vrátane kópií. Väčšinou vyrezával nízke reliéfy a len niekoľko kusov bolo spracovaných ako basreliéfy, napr. Slnečnice vo váze z roku 1981. Špecifickú časť diela Štefana Danka tvoria vypaľované obrazy. Vypaľoval ich pomocou odporového drôtu. V rokoch 1971 – 1975 sa inšpiroval predovšetkým slovenskou prírodou a dedinskými stavbami (domčeky, sýpky, senníky). Okrem toho na drevo vypálil tiež okolité hrady Vršatec a Trenčiansky hrad.
Menšiu časť tvoria figuratívne námety, napr. Chlapček s píšťalkou, Detvanec, Žena z Detvy a motívy žien s deťmi, napr. Matka s dieťaťom, Matka s kolískou atď. Väčšinu týchto diel daroval rodine, priateľom a známym. Aj preto je táto oblasť jeho tvorby najťažšie zdokumentovateľná. Druhou najbohatšou produkciou Štefana Danka sú maľby. Jeho nedostižným vzorom bol Martin Benka. Maľoval na rôzne materiály – drevo, sololit, papier alebo na plátno. Prvá maľba, ktorá sa zachovala, je už z roku 1957 Zimná krajina. Celkom sa podarilo zdokumentovať 82 obrazov rôznych veľkostí. Obrazy signoval obyčajne v pravom alebo ľavom dolnom rohu. Buď ich podpisoval Š. Danko, alebo len iniciálkami Š. D. a s uvedením roku. Častým námetom jeho malieb boli osoby v krojoch, rastliny, krajinky alebo dediny, ľudové domčeky. Aj tu si najskôr pripravil skice.
Špecifickú kolekciu tvorí súbor dvanástich motýľov, vyskytujúcich sa na Slovensku. Inšpiroval sa pozorovaním motýľov v prírode počas svojich turistických putovaní a využíval tiež odbornú literatúru o motýľoch. Škoda, že nevenoval pozornosť aj inému hmyzu. Malú a osobitnú skupinku tvoria maľby hradov – hrad Beckov, Oravský hrad, Spišský hrad a Trenčiansky hrad. Okrem umeleckých diel – plastík, reliéfov, vypaľovania, malieb a grafík, vytváral tiež, predovšetkým v 70. rokoch, úžitkové diela z dreva – črpáky, naberačky, valašky, ozdobné lišty, ozdobné štvorčeky, hviezdičky atď. Vyrábal ich v rôznych veľkostiach a zdobil vyrezávanými zvieratami (kamzíkmi, koníkmi atď.). Samostatnú časť tvoria ľudové ornamenty.
Kresba je najbohatšou časťou tvorby Štefana Danka. V pozostalosti sa zachovalo takmer 400 skíc, ktoré boli prípravou na maľby, plastiky alebo reliéfy. Tie ale nie sú zahrnuté v katalógu. S kresbami začal pred rokom 1949 perokresbou Hlava Krista, kde zaznamenal Kristovo utrpenie a venoval sa najmä detailu tváre. Dielo bolo vyjadrením jeho religiozity, vnútorného náboženského cítenia. V ďalších rokoch sa už náboženskej téme, s výnimkou kostolov, krížov, Božích múk, kaplniek zasadených do krajiny, nevenoval.
Väčšinou maľoval kresby na formát A4, ale niektoré ešte ohraničoval rámikom 23 cm x 16 cm. Uprednostňoval výkresy, výnimočne kancelársky papier. Kresbu robil obyčajnou ceruzkou, uhlom, hnedou pastelkou a ojedinele tušom. Prvé kresby sú namaľované tušom – Hlava Krista (1949), Stredná priemyselná škola strojnícka v Dubnici nad Váhom (1959). Tuš opustil v roku 1960, keď poslednou dochovanou kresbou je Čadca – Palárikova ulica. Potom už uprednostňoval ceruzku a v rokoch 1993 – 1994 aj uhoľ. Len štyri kresby sú spracované hnedou pastelkou z roku 1980 – Jedľa, Trepanie ľanu, Tulipány vo váze – a Slnečnice vo váze z roku 1981. Po dovŕšení šesťdesiateho roku odišiel do dôchodku. Vo svojej umeleckej tvorbe pokračoval až do posledných dní svojho života. Štefan Danko zomrel 9. marca 1997 v Omšení, kde je aj na miestnom cintoríne pochovaný.
Autor: PaedDr. Kvetka Mojtová Fotografie: Dana Krajčová-Hollá
