TRENČÍN. Vo štvrtok 2. mája 2019 sa v priestoroch Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) uskutočnil spoločný tlačový brífing Trenčianskej župy a Inštitútu hospodárskej politiky, n. o., (IHP). Jeho hlavnou témou bol tzv. Občiansky rozpočet, ktorého prvý návrh župa plánuje zostaviť už na rok 2020.

Už tretím rokom je súčasťou Rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja aj Participatívny-komunitný rozpočet (PKR), ktorý župa zaviedla ako prvá spomedzi vyšších územných celkov (VÚC). O financiách vyčlenených v rámci PKR rozhoduje verejnosť, tá zároveň predkladá konkrétne projekty z oblasti kultúry, športu, dopravy, školstva, sociálnej pomoci či životného prostredia. Projekt Participatívneho-komunitného rozpočtu TSK sa medzi občanmi kraja stal za tri roky vyhľadávanou možnosťou ako financovať svoje projekty. V roku 2017 sa realizácie dočkalo 28 zaujímavých projektov za približne 57 tisíc eur, v roku 2018 sa ich počet zvýšil na 41 projektov za viac ako 86 tisíc eur. „V treťom ročníku PKR je vyčlenených až 200 tisíc eur, pričom v termíne do konca marca bolo na župu predložených 85 nápadov. O ich postupe do verejného hlasovania v týchto dňoch rozhoduje odborná komisia na verejných vypočutiach, v jednotlivých okresoch kraja. Zároveň sme prvým krajom, ktorý pripravil v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti aj participatívne-rozpočty pre 16 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK. Teší ma, že pri tvorbe Občianskeho rozpočtu nám bude pomáhať Inštitút hospodárskej politiky. Verím, že nasledujúci rozpočet, ktorý vytvoríme, bude pre občanov kraja ešte zrozumiteľnejší,“ priblížil trenčiansky župan Jaroslav Baška.

Rozpočet Trenčianskeho samosprávneho kraja je v súčasnosti zostavovaný ambiciózne, transparentne, v programovej štruktúre a ekonomickej klasifikácií, pričom obsahuje viaceré merateľné ukazovatele a ciele. „Naším cieľom je priblížiť tvorbu, proces ale aj dosahovanie a meranie cieľov rozpočtu širokej verejnosti. Preto prichádzame s konceptom Občianskeho rozpočtu, kde za pomoci tzv. smart ukazovateľov cez metodiku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD ) pripravíme štruktúru rozpočtu tak, aby sme ju priblížili čo najviac občanom nášho kraja. Jednoducho povedané, chceme aby si občan ľahko našiel v rozpočte to, čo ho zaujíma,“ priblížil poslanec Zastupiteľstva TSK a predseda finančnej komisie pri Zastupiteľstve TSK Jozef Habánik. V Občianskom rozpočte si tak verejnosť ľahko nájde nájde napríklad koľko župa investuje do rekonštrukcie a modernizácie stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti alebo do rekonštrukcie ciest II. a III. triedy či to, s akými prostriedkami župa hospodári. „Chceme aby občania kraja boli informovaní o finančnej kondícii župy, preto sme s touto myšlienkou prišli. Pokúsime sa spolu s IHP pripraviť prvý návrh takéhoto rozpočtu už pre rok 2020. Pevne verím, že sa nám tento cieľ podarí naplniť,“ doplnil Habánik. Verejnosť tak už nebude musieť čítať niekoľko desiatok strán textu a skúmať stovky tabuliek, aby sa si našla v rozpočte to, čo potrebuje.

Zástupcovia Inštitútu hospodárskej politiky mali vo výbere partnera pri tvorbe nového typu rozpočtu jasno už od začiatku. „Keď sme s kolegami uvažovali nad tým, ktoré územné samosprávy, VÚC či mestá zapojíme do tohto projektu, na základe viacerých hodnotení nám vyšla Trenčianska župa ako tá, ktorá v oblasti participatívneho rozpočtu dosiahla na Slovensku najväčší pokrok. TSK môže byť vzorovým príkladom pre ďalšie samosprávy. Rozpočet župy vychádza z medzinárodných trendov a odporúčaní, ktoré zhrnula OECD. Občania trenčianskeho kraja z roka na rok rozhodujú čoraz viac o vyššom počte zrealizovaných projektov a vyššej čiastke, ktorá je na realizáciu týchto projektov určená. Je to veľmi pozitívny trend,“ povedal František Palko, riaditeľ IHP.

Inštitút hospodárskej politiky zároveň navrhol Trenčianskej župe svoju pomoc pri tvorbe Občianskeho rozpočtu, ktorý má byť pre ľudí zrozumiteľnejší ako súčasný rozpočet. Ten má v budúcnosti slúžiť ako nástroj, na základe ktorého bude verejnosť môcť jednoducho a rýchlo zistiť, načo sa finančné prostriedky župy využívajú.

Zdroj: TSK