TRENČÍN. Na Dni otvorených dverí v sídle Trenčianskeho samosprávneho kraja sa predstavil nový vedúci oblastného pracoviska Matice slovenskej pre Trenčiansky kraj – Radovan Masár. Básnik, herec, redaktor spravodajstva, manažér a človek, ktorý dlhodobo pôsobí v oblasti kultúry. „Na Slovensku máme viac, než si myslíme – len si to musíme uvedomiť,” myslí si nový oblastný vedúci.
Ako predseda vedie Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom, kde zorganizoval viacero významných udalostí. Medzi nimi aj spomienkový večer k 30. výročiu vzniku Slovenskej republiky s účasťou bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý osobne poďakoval Radovanovi Masárovi za to, že po rokoch dôstojne pripomenul vznik našej štátnosti. Masár pôsobil aj ako herec v Českej republike, a hlas viacerých reklamných značiek. Na Slovensku pôsobí ako redaktor regionálneho spravodajstva a autor štyroch básnických diel..
1) Ako ste prežívali svoj príchod do novej pozície?
Príchod bol veľmi príjemný a zároveň pracovný. Predo mnou je veľa povinností, ktoré preberám od pani Žofie Hrančovej, dlhoročnej vedúcej oblastného pracoviska. Zatiaľ budeme na túto pozíciu dvaja, čo vnímam ako výhodu, pretože ide o kraj s množstvom aktívnych matičiarov. Prvé dni som venoval preberaniu agendy.
2) Ako vnímate spoluprácu s Trenčianskou župou a jej vedením?
Musím úprimne povedať, že spolupráca so župou je výborná. Cítim, že predseda Jaroslav Baška aj jeho tím sa naozaj starajú o slovenskú kultúru. Župa podporuje krojové tradície, folklórne súbory, ale aj dobrovoľných hasičov, ktorí sú od nepamäti súčasťou života na slovenskej dedine. Ako redaktor i Matičiar vidím, že Trenčiansky samosprávny kraj reálne pracuje pre Slovensko. Samozrejme, nedá sa poprieť, že v celospoločenskom priestore sa slovenská kultúra niekedy dostáva do úzadia. Aj v mojom meste sa napríklad prezentuje jedna menšinová kultúra do takej miery, že má týždňový festival, každoročne osádzajú pamätníky, či vyhrávajú spriatelené súťaže. Nechcem vyčítať niekomu, že cudziu kultúru má radšej než svoju vlastnú, ale práve preto je dôležité, aby inštitúcie ako Matica slovenská boli silným hlasom národného sebavedomia.
3) Čo vás priviedlo k práci pre Maticu slovenskú?
Moja cesta bola dlhšia. Po škole som odišiel do zahraničia – hľadať slobodu, lepšie podmienky, možno aj ideálny svet, o ktorom sa toľko hovorilo. V škole, ale i v televízii a médiách nás často presviedčali, že na Slovensku sa nič nedá, že treba ísť preč. Po dvanástich rokoch v zahraničí som pochopil, že realita je iná. Slovensko vôbec nie je tak zlé, ako ho niektorí vykresľujú. Aj keď sa mi v zahraničí darilo, uvedomil som si, že chcem pracovať pre Slovensko, nie od neho utekať. Matica slovenská mi v tom dáva priestor – spája ľudí, ktorí milujú svoju krajinu a chcú ju rozvíjať.
4) Ako sa podľa vás darí Matici slovenskej v súčasnosti?
Napriek tomu, že Matica mala svoje problémy, je stabilná, má pevnú základňu, no pred nami sú nové výzvy aj voľby. Bez ohľadu na to, chcem pokračovať v práci pre slovenskú vec. Verím, že Matica má stále čo ponúknuť – kultúrne, vzdelanostne aj morálne.
5) Ako vnímate dnešné postavenie slovenskej kultúry v spoločnosti?
Vidím istý nepomer. O niektorých témach sa hovorí veľa, o iných málo. Občas ma prekvapuje keď idem na štvrtú prednášku o menšinovej kultúre a druhej svetovej vojne a na prednášku, či diskusiu o Veľkej Morave, Svätoplukovi či cyrilometodskej tradícii, nenarazím, ako je rok dlhý, hoci ide o piliere našej histórie. Nie som proti rozmanitosti, práve naopak – som za poznanie. Ale musíme si chrániť aj vlastné korene. Slováci majú obrovský historický prínos – Ladislav Hudec postavil prvý mrakodrap v Šanghaji, Jozef Murgaš patril k priekopníkom rádiotelegrafie, Penkala vymyslel pero, skrátka dodnes sú slováci pretkaní históriou aj našich susedov no sami si však o tom málo rozprávame. Preto chcem, aby Matica bola tým miestom, kde sa slovenské sebavedomie pestuje s úctou, ale aj s hrdosťou.
6) Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Najskôr sa potrebujem zorientovať v agende a získať prehľad o aktivitách v celom kraji. A celkovo mojím cieľom je zlepšiť a posilniť vnímanie slovenskej kultúry, priestou a reči.
Autor: Katarína Godálová
