TRENČIANSKE TEPLICE. Pokusy o rekonštrukciu objektu na ubytovacie zariadenie opakovane zlyhali, preto je dôležité obnovu objektu ďalej nepodmieňovať súčasnými komerčnými nárokmi, ale hľadať cestu, ako funkciu prispôsobiť jeho forme, zhodli sa zakladatelia neziskovej organizácie. V máji sa konalo prvé zasadnutie Správnej rady neziskovej organizácie Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK), ktorá má jediný cieľ – záchranu a obnovu bývalého liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.
Vznik neziskovej organizácie je vyústením predošlého občianskeho a kultúrneho úsilia umeleckej skupiny Opustená (re)kreácia. Cieľom inštitucionalizácie týchto aktivít je systematická práca postavená na odborných, právnych, ekonomických, grantových, ale aj kultúrnych a participatívnych činnostiach. Spoločnosť tak bude spájať odborníkov, kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, samosprávu, podnikateľský a bankový sektor, grantové schémy a médiá v prospech záchrany Machnáča a to na národnej, „československej“ aj európskej úrovni. Zakladateľmi organizácie sú rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová a autori Opustenej (re) kreácie, fotografka Andrea Kalinová a architekt Martin Zaiček. Členmi správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krejcara sú okrem zakladateľov aj prorektorka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľubica Vitková, profesorka Henrieta Moravčíková a primátorka mesta Trenčianske Teplice Zuzana Frajková Ďurmeková. Významný český architekt Josef Pleskot poznamenal: „Léčebný dům Machnáč v Trenčianskych Teplicích je jednou z nejkrásnějších staveb v Československu.“
Machnáč je mimoriadne hodnotným architektonickým dielom postaveným v období medzivojnovej Československej republiky. Ide o ikonickú funkcionalistickú stavbu európskeho významu. Autorom liečebného domu je významný pražský architekt Jaromír Krejcar (1895 – 1950), ktorý pri jeho návrhu zúročil nielen technologický a invenčný pokrok danej doby, ale aj dobové chápanie humanizmu, sociálnej rovnosti a komunitného zdieľania života. Liečebný dom Machnáč je zástupným príkladom budovania moderného Slovenska v medzivojnovom období, je architektonickým obrazom rodiacej sa mestskej a občianskej spoločnosti. Ako upozornila zakladateľka SJK, rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Bohunka Koklesová: „Machnáč je nesmierne dôležitá pamiatka pre budúcnosť našej krajiny. Reprezentuje sociálne a humanistické hodnoty, ktoré prekračujú hranice a prepájajú slovenskú architektúru s tým najlepším, čo vzniklo v európskom prostredí. Je preto našou prioritou sústrediť sily na záchranu tejto kultúrnej pamiatky.“
Väčšina architektonických diel Jaromíra Krejcara sa nezachovala. Liečebný dom Machnáč je tak pravdepodobne poslednou stavbou, na ktorej možno aj dnes obdivovať majstrovstvo totoho vynikajúceho architekta v pôvodnom stave. Záchranou a obnovou budovy Machnáča by tak Slovensko získalo architektonickú pamiatku svetového formátu v pôvodnej autentickej forme. Momentálny stav budovy je však katastrofálny. Privatizácie deväťdesiatych rokov, neustále zmeny vlastníckych vzťahov, ako aj nejasné pozadie skutočných majiteľov sa podpísali pod devastáciu budovy. Vlastníci nezohľadňovali sanačné potreby budovy a nerešpektovali ani požiadavky Krajského pamiatkového úradu vo vzťahu k údržbe tejto národnej kultúrnej pamiatky. Mnohé pôvodné architektonické prvky, napríklad pôvodný inventár navrhnutý Jaromírom Krejcarom sú úplne znehodnotené. Ďalšie sa ešte dajú zachrániť, reštaurovať, či rekonštruovať, ale čas na túto prácu sa však dramaticky kráti. Ak sa nepristúpi k okamžitému zakonzervovaniu budovy, v najbližších rokoch bude nenávratne zničená. „Majitelia striedajúci sa v neprehľadnej sieti vzťahov, bez úprimnej snahy o obnovu, doviedli jednu z najhodnotnejších stavieb 20. storočia na našom území na pokraj zániku. Je potrebné zdôrazniť, že zánik tejto pamiatky by nebol iba veľkou tragédiou pre naše kultúrne dedičstvo, ale veľmi pravdepodobne by spôsobil otras aj na medzinárodnej scéne – na pôde pamiatkových organizácií, ktorých je Slovensko súčasťou,“ zdôraznil riaditeľ SJK, architekt Martin Zaiček. Cieľom neziskovej organizácie Spoločnosť Jaromíra Krejcara je odkúpenie budovy. Vysporiadanie majetkových práv je nevyhnutným predpokladom na realizáciu zámeru záchrany. Následná pamiatková obnova a budúca udržateľná funkcia budú predmetom rozsiahlej výskumnej činnosti realizovanej v spolupráci s vedeckými a vzdelávacími inštitúciami, ktoré projekt SJK podporujú. K dnešnému dňu medzi nich patria mesto Trenčianske Teplice, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry STU v Bratislave, Oddelenie architektúry HÚ SAV v Bratislave, ako aj prestížne české výskumné a umelecké inštitúcie – Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe, Akademie výtvarných umění Praha, Fakulta architektury ČVUT v Prahe, Ústav dějin umění Akademie věd České republiky. Projekt rovnako podporujú stavovská organizácia Slovenská komora architektov a DOCOMOMO Slovakia.
Machnáč by sa mal obnoviť z časti ako liečebný dom, ale novou víziou je aj jeho uplatnenie v podobe kultúrneho a vzdelávacieho centra pre dokumentáciu a štúdium modernej architektúry, ako aj miesta rezidenčných pobytov pre architektov, dizajnérov, umelcov a historikov umenia. Mesto Trenčianske Teplice, spolu so širším regiónom stredného Považia, realizovaním tohto zámeru získa novú štruktúru návštevníkov, ktorých aktivity môžu byť impulzom pre rozvoj nových ekonomických, ale najmä kultúrnych vzťahov na medzinárodnej úrovni. „Úprimne sa teším vzniku organizácie. Je dôležité, že samotné mesto je od začiatku súčasťou vznikajúceho projektu obnovy tejto významnej pamiatky nachádzajúcej sa na jeho území,“ povedala primátorka mesta Trenčianske Teplice Zuzana Frajková Ďurmeková „Veríme, že majitelia objektu sa stotožnia s nami ponúkaným riešením záchrany národnej kultúrnej pamiatky a nebudú brániť realizácii tohto rozsiahleho projektu, ktorý pomôže celému regiónu,“ uzavreli zakladatelia neziskovej organizácie.
Foto: TS organizácia SJK
