NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Do redakcie sa nám dostala audiokniha Slavjan, ktorá vznikla z rovnomennej zbierky básní a napísal ju autor Radovan Masár. Poézia audioknihy s rokom vzniku 2022 nás svojim prevedením previedla do časov minulých, do doby Ľudovíta Štúra, Sama Chalupku či Andreja Sládkoviča. Zvláštne na tom bolo to, že básnik spomína podobné témy, o ktorých rozprávali aj spomínaní slovenskí básnici a predsa sa zdajú rovnako aktuálne.
Na začiatok, ako sa máte v tomto období?
Ďakujem, veľmi dobre sa mám! Naozaj sa nemôžem na nič sťažovať. Čo sa deje Slovákom a vo svete, je už vec iná.
Už podľa prízvuku počuť, že ste zo západného Slovenska, odkiaľ presne?
Nové Mesto nad Váhom.
Živíte sa básnením? Je to vaše povolanie?
To asi nie. Možno, keď budem starší. Zatiaľ som len vkladal… Vyštudovaný mám Manažment cestovného ruchu v Dunajskej Strede a herectvo na Prague Film School v Čechách. Živím sa všetkým možným, som na voľnej nohe… Herec, nahováram reklamy, nakrúcam dokumenty, spracovávam reportáže… Robím pre viaceré regionálne TV od hlasu, moderovania, cez kameru, strih až po kompletné relácie.
Takže básne máte len ako záľubu?
Nie, to SOM. Som básnik, musím písať, aby som bol zdravý. To ma núti zvnútra. Píšem pre môj zmysel života, pre tú cestu. Cítim z toho úlohu od Pána.
Je kniha Slavjan z ktorej pochádza audio kniha vaša prvá zbierka básní?
Je to už štvrtá zbierka. Takto, básní mám plný šuplík ale rozhodol som sa ich vydať až okolo roku 2015 a hlavne každú úplne iným spôsobom. Prvá zbierka Svetové hry vyšla ako iBook na platforme iBook store. Ku každej básni sú štylizované fotografie a sú taktiež nahovorené. Druhá zbierka s názvom Poét je filmová poézia. Vymyslel som úplne nový koncept vizuálnej poézie. Treba to vidieť, ťažko sa to vysvetľuje. Ale je to unikát, taká filmová zbierka iná neexistuje. Tretia, aj keď to nie je oficiálna zbierka, je Staroslovienska omaľovanka pre deti a štvrtá je kniha Slavjan, ktorá je tiež pojatá netradičným spôsobom.
Čo znamená netradičný spôsob? Pretože nám tá zbierka práve prišla tradičná, taká, ako sme zvyknutí od básnikov minulých dôb.
Básne byť také majú. Má to byť stará klasika v novšom prevedení. Problémy majú Slováci stále rovnaké, takže len pokračujem tam, kde skončili pred 200 rokmi moji predchodcovia. SLAVJAN je unikátna zbierka v tom, že som ju napísal v slovenčine a češtine. Ako vzor spolupráce medzi dvoma slovanskými národmi. Prizvali sme na spoluprácu aj iných Slovanov – prekladateľov: Poliakov, Rusov, Srbov a Slovincov. Z každého štátu sme prizvali aj akademických maliarov, ktorí k básňam namaľovali obrazy. Ako prvý Slovák som priniesol knižne nový medzislovanský jazyk, ktorý sa dokončil v Českej republike, ako nový nástroj budúcej spolupráce slovanských plemien po novom usporiadaní sveta. SLAVJAN je nadčasová kniha. Nečakám teda, že sa stretne s pochopením v tejto dobe. U básnikov to ale inak ani nebolo.
Než sa dostaneme k spoluprácam, čo ste mysleli tým, že majú Slováci stále rovnaké problémy?
Prvý opakujúci sa problém je ten, že to nemôžem povedať, inak by prišli problémy. Druhý problém je absencia národnej hrdosti a nečinnosť pri pošliapavaní národných a kultúrnych základov. Ale veď vieme to všetci, tušíme to, že ako národ máme problém a za osud národa je si zodpovedný národ sám. A ja vám to musím nejako zdeliť. Ako v každej dobe každý básnik. Len mám pred tým rešpekt, lebo tie príbehy sa dejú stále dokola. Poznáme to zo základky. Básnik je proti systému, oznamuje nový smer – cenzúra, problémy, basa, ťažký život a potom vence. Opäť budú chodiť papaláši trepať bludy pri výročiach. Práve tí, ktorí to spôsobili. Tým, že neboli toľko na očiach, stihnú prezliecť kabát. Karel Kryl o tom veľmi dobre písal, rozprával, zdôrazňoval. Preto je tu kniha SLAVJAN.
Čo je teda Vašou inšpiráciou?
To sa deje samo. Ja sa snažím nezavadzať. Vidím nejakú situáciu, tá so mnou rezonuje akoby zhora príde frekvencia a ja sa ju snažím vyplniť slovami. Nepočká to, musím to robiť hneď, inak to zmizne. Ťažko sa to vysvetľuje. Skrátka som tomu podriadený. Niekedy sa napíšu 2 denne v priebehu pol roka a inokedy mám rok pauzu. Keď má prísť zbierka, príde mi celá štruktúra, ktorú dopĺňam už napísanými básňami z rôznych období. Riadim sa pocitom.
Kniha je naozaj tvrdá, človeka sa dotkne. To je asi zámer, však?
Popravde, zámer to nemalo žiaden. Písal som, keď som písať mal. Vždy ducha počúval a konal tak ako duch chcel. Až po čase som pochopil, o čom to bolo. Kniha vyšla v roku 2021. Ale básne sa písali postupne od roku 2015. Boli to skúsenosti. Viesť to má, samozrejme, k spolupráci slovanských národov. Tam to smeruje. Aj keď to dnes naozaj vyzerá všelijako a možno nepredstaviteľne, my budeme spolupracovať. Teraz stojíme na strane, na ktorej duchovne nemáme čo robiť. Sme tam kvôli peniazom. Ale my sa otočíme. Ako vždy. Už viackrát v histórii sme boli na zlej strane a nakoniec sme sa otočili. Ako sa vraví, príliv a odliv tu bol vždy. História sa neustále opakuje. Nič nové pod slnkom. Ale tentokrát by sme sa už mohli zastaviť tam, kde sme, v strede.
Ako ste si vyberali ľudí, ktorí s Vami na knihe spolupracovali?
Veľmi podstatným človekom v knižnej zbierke Slavjan bol môj kolega Ivan Ružička z Trnavy. Ja som mal pripravené básne v slovenčine a v češtine, preklad v Ruštine a Srbčine (v zastúpení západní, južní a východní Slovania) a mal som iný vizuál. No a Ivo sa postupom času dopracoval svojou húževnatosťou, odhodlaním a prehováraním až k tomuto majstrovskému dielu. Nebojím sa knihu tak pomenovať, lebo nielen podľa mňa vyzerá dobre. Takže väčšinu ľudí na spoluprácu skôr vybavoval on.
Čo je ten medzislovanský jazyk, ktorý je po prvýkrát sa Slovensku použitý knižne?
Nielen knižne, ale aj v básni. A v slovenskej básni. Viete čo, už sa mi to nechce toľko vysvetľovať, lebo je to naozaj zdĺhavé. Lepšie urobíte, keď si to jednoducho hodíte do vyhľadávača na internete a objavíte môjho známeho, profesora Vojtěcha Merunku. Ale v princípe, ako Ľudevít (od ktorého som na kilometre vzdialený) cítil potrebu priniesť jazyk svojmu národu, tak aj ja som vnímal potrebu Slovákom priniesť tento jazyk, ktorému rozumejú všetci Slovania bez nutnosti učiť sa ho. Je to nástroj, ktorý v budúcnosti pomôže Slovanom v spolupráci.
Hovoríte o budúcnosti Slovanov. Ako si ju teda predstavujete?
Nehovorím nič nové, pokračujem v myšlienkach toľkokrát spomínaného Ľudovíta Štúra. Keď si prečítate jeho knihu Slovanstvo a svet budúcnosti, je to tam napísané. Aj keď je možné, že súčasnú prestavbu sveta nemusíme ako národ vôbec vydržať. Aj to je možnosť. Ale keď sme vydržali doteraz, vydržíme aj teraz. Slavjan odkrýva naše slabé stránky, ktoré si máme uvedomiť. Je to dôležité, pretože práve kvôli našim slabostiam sme veľmi ľahko manipulovateľný národ.
Skúšali ste básne prekladať aj do angličtiny, aby to bolo svetovejšie?
Keď si spočítate počet obyvateľov v slovanských štátoch zistíte, že už to svetové je a prvú zbierku som skúšal. Nebolo to dobré, stratilo to ducha. My sme Slovania, nie Anglosasi a myslieť si, že niekedy splynieme alebo sa pochopíme, je naivné. Ak by tu neboli duchovné zákony (vibrácia, frekvencia, energia), tak možno. Ale aj história, z ktorej sa nejako nechceme poučiť, nám to jasne odkazuje.
Čo plánujete v budúcnosti?
V prvom rade si užiť svoj rodinný život a dcéru Marínu. Prežiť v mentálnom a fyzickom zdraví momentálnu situáciu v Európe pri prestavbe svetového poriadku. U nás, v Novom Meste nad Váhom, prípadne v okolí kraja by som chcel, ak sa podarí, zriadiť DOM POÉZIE.
