OMŠENIE. Predošlá jánska noc bola špecifická. V rôznych obciach, ale tiež v mestách, kde dodržujú tradície, sa rozhoreli vatry a spievali ľudové piesne. Jánska noc je najkratšou nocou v roku. Ide o letný slnovrat a začína sa astronomické leto. Takto tradične toto obdobie privítali aj v Omšení.

Kedysi sa tradovalo, že práve na Jána majú najväčšiu moc všetky živly – zem, voda i oheň. Preto sa zvykli počas najkratšej noci roka, páliť jánske ohne a vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali.

Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia a jánske ohne sa pálili za sucha s cieľom privolať dážď. Predstavy o klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch. Ľudia dávali do ohňa kúsok cesta, posúch alebo aspoň odrobinky pečiva. Tieto akty boli pretrvávaním obetných rituálov slovanského obyvateľstva pred nástupom kresťanstva. Oheň sa uctieval, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.

Zdroj: www.slovenske-zvyky.webnode.sk, Renáta Marčeková

FB komentáre

Pridaj komentár