To, že na Slovensku máme mnoho šikovných mladých ľudí je známe. Nie všetci odchádzajú do zahraničia. Poznáme však takých aj vo svojom regióne? 

Medzi nich rozhodne patrí mladý muž zo Soblahova, ktorý je okrem iného poslancom Obecného zastupiteľstva v Soblahove a riaditeľ Slovenskej pátracej služby. Je ním Lukáš Beták. Pre IMPULZ poskytol exkluzívny rozhovor. 

​1, Už vo svojich 15 rokoch ste sa začal venovať oblasti záchrany života, zdravia a majetku. Čo vás k tomu viedlo?

Ja v podstate do teraz, ani neviem, ono to išlo tak-nejak samo. Ja som od samého mala, od nejakých 10 rokov navštevoval hasičský krúžok na základnej škole. Následne, keď som splnil vekovú hranicu a prijali ma oficiálne za člena dobrovoľného hasičského zboru v Soblahove, tak som začal prvý krát vnímať tie problémy týkajúce sa záchrany života, zdravia a majetku, trošku odbornejšie. V tom období som sa pustil vlastne aj do môjho prvého projektu, ktorým bol zvolávací systém pre dobrovoľné hasičské zbory. V podstate to bol základ tej činnosti, ktorej sa venujem dodnes. V 15-rokov som bol teda spoluzakladateľ zvolávacieho systému a jediný zakladateľ operačného strediska tohto systému, ktoré fungovalo na národnej úrovni. Riadili sme odtiaľ napríklad povodne v Bratislave, v roku 2013 a iné udalosti menšieho rozsahu. Bol to projekt, ktorý mi dal veľmi veľa skúseností a musím povedať, že aj známostí, a i keď nedopadol úplne podľa mojich predstáv, tak netajím sa tým, že len čakám na vhodnú príležitosť, aby sme sa k tomu vrátili a dokončili to. No a viedlo ma k tomu samozrejme to, že zvolávanie týchto has. jednotiek vtedy nefungovalo a v podstate nefunguje úplne efektívne dodnes. Nehovoriac o tom, že dnes je to o to horšie, že dobrovoľným hasičským zborom sa konečne zabezpečilo stabilné financovanie, postavenie v zákone a v spoločnosti, ako takej, rozdala sa zrepasovaná technika ale v podstate, žiaľ, doposiaľ stále nemáme efektívnejší prostriedok k tomu, ako by sme tie zbory vyrozumeli o potrebe výjazdu priamo z operačných stredísk Hasičského a záchranného zboru a teda ich aj rýchlo dostali na miesto udalosti, kde sú potrební. Ale ako vravím, verím, že sa k tomu čoskoro dostaneme. 

2, Stal ste sa najmladším poslancom obecného zastupiteľstva v Soblahove, dokonca údajne aj na Slovensku. Ako ste si získal dôveru? Čomu sa venujete v samospráve? Šiel ste so straníckym tričkom, alebo ako nezávislý kandidát?

Do volieb som išiel ako nezávislý, keďže som štátny zamestnanec, iná možnosť kandidatúry pre nás ani nie je. Priznám sa ale, že aj ja som bol prekvapený volebným výsledkom. Skončil som ako tretí z 19 kandidátov a 9 volených poslancov, dokonca s náskokom pár hlasov nad zvoleným starostom obce. Stal som sa aj predsedom komisie pre verejný poriadok a bezpečnosť a členom komisie stavebnej a investičnej. Nerobil som žiadnu extra kampaň, pár dní pred voľbami som ale napísal také krátke noviny, kde som sa predstavil a napísal som, čo  som doposiaľ urobil. Ja som ale už vtedy pracoval v Bratislave a keďže bol týždeň pred voľbami, tak som ich za jeden deň napísal a v elektronickej podobe poslal do tlače. Následne jeden z mojich najlepších kamarátov zabezpečili ich roznos po dedine. Takže tie noviny som držal v ruke, až keď už ich mala prečítané v podstate celá dedina. Osobne sa priznávam, že tie noviny mi moc pomohli, lebo vďaka nim ľudia mali možnosť vedieť kto som, čomu sa venujem a čo by som chcel zmeniť, na základe toho sa mohli potom rozhodnúť, či ma podporia alebo nie. Ja totiž tiež nemám rád voľbu „na slepo“, že mám voliť niekoho, koho nepoznám a neviem čo má v pláne, prípadne čo má už za sebou. Ako som už uviedol som predsedom bezpečnostnej komisie, to znamená, že moja pozornosť smeruje predovšetkým k bezpečnosti a verejnému poriadku v obci. 

3, Ste zakladateľom Slovenskej pátracej služby. Čo vás k tomu viedlo? Aké má poslanie a akým spôsobom sa zapájate do záchranných akcií?

Som jedným zo zakladateľov, zakladali sme ju traja, všetko príslušníci bezpečnostných zložiek SR. V podstate to bol nasledujúci projekt po zvolávacom systéme a bolo to reakciou na jednu udalosť, kde sme zistili, že určité veci by mohli fungovať lepšie. Cieľom Slovenskej pátracej služby je združiť všetky zložky využiteľné pri pátraní po nezvestných osobách a deťoch do jednej organizácie, aby bolo možné tieto zložky v prípade potreby veľmi rýchlo nasadiť k určitej vzniknutej udalosti. Bavíme sa tu nielen o záchranároch a kynológoch, ale napríklad aj o psychológoch atď.. Slovenská pátracia služba funguje už takmer tri roky a za ten čas máme za sebou pomerne veľa pátracích akcií, či už po nezvestných osobách a deťoch, dokonca si môžeme pripísať aj výsledok v podobe vypátrania medzinárodne hľadanej osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Dnes sa ale zapájame do pátraní predovšetkým vo forme nasadenia špeciálnej techniky, ktorú sa nám podarilo časom obstarať a tiež formou operatívneho nasadenia a riadenia mimorezortných zložiek. Čo si v podstate mal možnosť vidieť aj osobne, pri spoločnom taktickom cvičení, minulý mesiac, v Omšení. Ten model aktuálne ešte stále nie je ideálny, no neprezradím snáď nič nové, ak poviem, že sa snažíme zmeniť trošku celý systém fungovania týchto zložiek, ako taký, a to nielen na úrovni priameho výkonu týchto činností ale aj na úrovni financovania, legislatívy a celkového postavenia. 

4, Ste aj čestným členom Únie bezpečnostných zložiek v Českej republike. Ako k tomu prišlo?

Vyplynulo to v podstate vzhľadom k všetkým tým aktivitám, ktorým sa venujem. Cieľom môjho členstva je ale predovšetkým vzájomná výmena skúseností z oblasti záchrany a ochrany života, zdravia a majetku. Predsa len tie podmienky pre výkon služby jednotlivých bezpečnostných a záchranných zložiek v Česku a u nás, sú pomerne približné a pritom sa ten výkon služby aj napriek tomu dosť líši, preto sme sa rozhodli aj na takejto forme spolupráce, kde si chceme navzájom radiť, čomu sa vyhnúť, alebo naopak, do  čoho sa oplatí pustiť.

5, V rámci vašej bohatej pracovnej aktivite ste aj príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Kde ste pridelený?

Mojim služobným úradom je Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, viac by som to ale nechcel konkretizovať.

6, Čo ste študoval?

Študoval som na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom, odbor elektrotechniku. Avšak, od prvého ročníka som študoval podľa individuálneho študijného plánu, vzhľadom k aktivitám, ktorým som sa už v tom čase venoval. Následne som študoval odbor právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, čo som ale nedokončil, lebo som vzhľadom k odbornosti prešiel na Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, právo si ale plánujem určite dokončiť. No a v súlade so zákonom o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ŽP a ZVJS, mám aj základne policajné vzdelanie, resp. základné odborné vzdelanie a tiež špecializované policajné vzdelanie, teda špecializované odborné vzdelanie Zboru väzenskej a justičnej stráže, našou terminológiou povedané mám „základ“ a „dôstojnícku“.

7, Aké sú vaše záľuby, okrem profesie?

Pri všetkých týchto činnostiach už neostáva moc času na záľuby. Ale veľmi rád chodím na hory, neobľubujem dovolenku pri mori, takže mojou obľúbenou destináciou na oddych sú Vysoké Tatry. Ale viem veľmi dobre oddychovať aj pri pohári dobrého vína u nás, na dedine. (smiech)

8, Ak by ste vy mal dať návrhy ako zlepšiť bezpečnosť v rámci Slovenska, prípadne vo vašej obci, aké by boli?

V rámci obce, vzhľadom k tomu, že som poslanec a predseda bezpečnostnej komisie, tak tie veci mám možnosť meniť a myslím si, že sa nám to spoločne s ostatnými poslancami a so starostom obce, naozaj darí, čiže tam všetky návrhy, po vzájomnej diskusií aj realizujeme, tam problém nie je.

V rámci celej Slovenskej republiky tých návrhov je veľmi veľa a je to prirodzené, lebo sa jedná o tú najvyššiu úroveň, ktorá ma dopad na život každého občana, no o to horšie a ťažšie je aj v skutočnosti niečo presadiť. Ak by sme sa ale mali baviť o tých najdôležitejších problémoch, ktoré aktuálne vnímam asi najviac, tak je to podľa môjho názoru destabilizácia personálnych kapacít bezpečnostných zborov. Myslím si, že treba nastaviť úplne nový motivačný systém, aby ľudia mali záujem o prácu v bezpečnostných zložkách, nakoľko ten záujem dosť výrazne upadá, čo môže mať v konečnom dôsledku veľmi výrazný vplyv na úroveň ochrany života, zdravia a majetku. Povedzme si úprimne, že nástupný plat policajta v čistom sa pohybuje okolo 500 eur a to vzhľadom k aktuálnej bezpečnostnej situácií, nie je vôbec dostatočné. Ale hovorím, nielen toto je problém, tých problémov je pomerne veľa a je to skôr na zvlášť rozhovor, to len teraz, tesne pred týmto rozhovorom som prijal ešte telefonát, ktorý sa konkrétne tohto problému dotýka, takže som to mal čerstvo na pamäti. Ale tých problémov je naozaj veľa, i keď musím jedným dychom dodať, že to neznamená, že ta úroveň záchrany a ochrany života, zdravia a majetku nie je zabezpečená. To v žiadnom prípade nechcem povedať, len ako človek, ktorý sa tomu už pár rokov aktívne venuje tam vidím nejaké možnosti, kde by sme sa mohli ešte zlepšiť. Vláda SR minulý rok v rámci protiteroristických opatrení napríklad schválila, že do troch rokov má dôjsť k navýšeniu počtu policajtov o 2 500 miest. Ministerstvo vnútra SR od januára teda reálne navýšilo počty policajtov o 1 000 tabuľkových miest, teda na 22 118 tabuliek, pritom podstav teraz je cca. 2 000 miest, čiže nie je obsadené ani to, čo chýbalo pred navýšením tých tabuliek, nieto ešte aby sa obsadilo niečo naviac. Na jednej strane to ministerstvo obhajuje tým, že nechce ustúpiť od požadovaných kritérií, ktoré je treba splniť, pred prijatím do služobného pomeru – určitá úroveň fyzickej a psychickej zdatnosti. Ja si ale osobne myslím, že problém je v prvom rade v motivácií potencionálnych uchádzačov o štátnu službu v bezpečnostných zložkách. Druhá vec, prípad futbalistu z Bratislavy s 10-miestnym Mercedesom a autopilotom. Ja neviem ako to bolo, nebol som tam ale povedzme si otvorene, aký význam, akú motiváciu by mali tí policajti, čo ho zastavili, že by povedali, že vozidlo viedol on, ak by ho v skutočnosti on neviedol? Čo by z toho mali? Na druhej strane, on by tým svojím tvrdením veľa získal, resp. ak by sa mu to jeho tvrdenie zázračne podarilo presadiť, tak sa vyhne trestu zákazu činnosti a obvineniu, resp. pravdepodobne aj odsúdeniu za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, čiže tam už nejaká tá motivácia pre neho je. Ja sa priznám, mám v tom jasno, myslím si, z toho čo o tom prípade viem, že jednoznačne vozidlo viedol on a chce sa tomu silou mocou vyhnúť – to poviem úplne otvorene. Bavme sa tu teraz o tom prípade ale z oboch strán. Lebo jedna z tých strán určite klame. On si zaplatí advokáta a podľa môjho názoru aj svedkov, pritom sa nielen z toho celého, ale aj z neho samotného, ľudia už  smejú. Načo je toto dobré? Nebolo by pre neho lepšie priznať sa a prijať trest? Chlapsky sa zachovať? Miesto toho obviňuje policajtov, že si to vymysleli. Veď je to smiešne. Čiže ja dúfam, že v tomto prípade bude spravodlivosti zadosť učinené, i keď oveľa viac by som si prial, aby ten človek sám pochopil, že takto to nefunguje, že je lepšie sa chlapsky priznať a prijať trest… 

9, Aké máte životné ciele, čo by ste chcel dosiahnuť? Máte politické ambície?

Aké mám ciele, čo chcem dosiahnuť? Kľudný život so svojou manželkou a s deťmi… (smiech) Ale nie, ja si zatiaľ neplánujem veci na dlhé roky dopredu, lebo život je veľmi premenlivý nato, aby sa to zmysluplne dalo. Plánujem veci tak maximálne na dva-tri roky dopredu a pritom tieto plány ovplyvňuje jedno „motto“, ktorého sa držím celý život a to je to, že ak vidím, že nejaké veci by mohli fungovať lepšie a ja to nemôžem zmeniť zo súčasnej pozície, tak najprv zmením tu pozíciu a potom aj tu danú vec, toho sa držím a myslím si, že to vyplývalo aj z predchádzajúcich mojich odpovedí. 

A k tým politickým ambíciám… Ešte som to doteraz verejne nepriznal, ale možno už je ten správny čas. Mám politické ambície a v budúcom roku by som chcel kandidovať za poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ale prečo a ako, tak to prezradím až niekedy nabudúce… (smiech). 

Čo sa týka takých iných politických ambícií, tak samozrejme, vzhľadom k tomu, že sa snažíme zefektívniť systém fungovania určitých bezpečnostných činnosti aj na tej celonárodnej úrovni, ktoré sa dajú presadiť len za predpokladu politickej vôle na tej najvyššej úrovni, tak je pochopiteľné, že tam už je potrebná komunikácia a hľadanie konsenzu aj s tými vrcholovými politikmi, čiže aj tam vyvíjam určité aktivity, ale tiež by som to zatiaľ nechcel viac konkretizovať. 

Autor: Peter Čačko 

Zdroj foto: Lukáš Beták 

FB komentáre

Pridaj komentár