dav

BREZOVÁ POD BRADLOM. Korene prvého slovenského profesionálneho architekta sa spájajú s myjavskom miestnou časťou Turá Lúka (okres Myjava). Dušan Jurkovič by vo štvrtok 23. augusta 2018 oslávil 150 rokov.

Rodák z Trenčianskeho kraja sa narodil 23. augusta 1868 ako piate zo šiestich detí Štefanovi a Emílii Jurkovičovcom. Otec – spoluzakladateľ Matice slovenskej – bol v Brezovej pod Bradlom notárom, matka Emília bola dcérou Samuela Jurkoviča, zakladateľa Gazdovského spolku v Sobotišti. Prvotného vzdelania sa Dušanovi Jurkovičovi dostalo na evanjelickej cirkevnej škole v Brezovej, následne navštevoval maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. Vynikajúce výsledky, vzťah k výtvarnému umeniu a značný technický talent ho predurčili na to, aby sa stal úspešným architektom. Svoje schopnosti uplatnil na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni, kde študoval staviteľstvo.

K Štefánikovi mal blízky vzťah
Ústredným motívom jeho diela bola láska k prírode, architektonicky veľmi citlivé zasahovanie do nej a ľudová architektúra. Jeho tvorba spájala prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bola skutočne rôznorodá, od turistických stavieb a cez témy bývania by ste v nej našli i pamätníky, pomníky či vojenské cintoríny. Na základe jeho návrhov sa realizovali viaceré projekty, okrem iného napríklad Kochovo sanatórium v Bratislave, stanica lanovky na Lomnický štít, Spolkový dom Pavla Blaha v Skalici či pomník doktora Pavla Blaha v Skalici.

Opomenúť nemožno ani jeho veľké plány v Luhačoviciach, v ktorých chcel vytvoriť slovanské kúpele, no ako projektantovi, ktorý v kúpeľoch pôsobil len dve sezóny, sa mu nie všetky zamýšľané stavby podarilo napokon úspešne zrealizovať. Napriek tomu predstavuje torzo kúpeľov s Jurkovičovým rukopisom jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.
Pamätníkovej tvorbe sa architekt, návrhár nábytku a etnograf Dušan Jurkovič venoval celý život. Jej najznámejší vrchol predstavuje bradlianska Mohyla M. R. Štefánika, ktorý bol jeho osobným priateľom. Prípravu osláv i smútočného ceremoniálu po Štefánikovej smrti si na starosti zobral práve Jurkovič. Okrem priateľstva úzko spájalo rodákov z Trenčianskeho kraja miesto, kde vyrástla mohyla. Obaja prežili v kraji pod Bradlom detstvo, obaja rodnú pôdu opustili, aby spoznali svet a celý život sa do nej radi vracali. Navyše Jurkovič svojím projektom výstavby štvorvežovej mohyly splnil veľké prianie generála Štefánika spočinúť v rodnej zemi. Monumentálnosť kompozície, ktorou mohyla pôsobí, z nej spravila symbol česko-slovenskej štátnosti medzivojnového obdobia. Stavať sa začala krátko po Štefánikovom pohrebe, slávnostne odhalená bola v roku 1928.

Diela tohto národného umelca sú právom považované za kultúrne dedičstvo. Len samotná mohyla bola napríklad v roku 2009 zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva. Na túto významnú osobnosť kopaničiarskeho regiónu a rodáka z Trenčianskeho kraja nezabudli v Brezovej pod Bradlom (okres Myjava), kde v Národnom dome Štefánikovom otvorili Pamätnú izbu Dušana Jurkoviča. V nej vďaka fotografiám, osobným veciam či knihám z jeho knižnice spoznáte osobnosť zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Expozícia približuje najmä tie diela architekta, ktoré sú späté s podbradliansko-podjavorinským regiónom, nachádza sa v nej aj model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Ten sa dokonca roztvára, a tak návštevníkom ukáže vnútro mohyly i s hrobkou generála. Mesto tiež plánuje s partnerským mestom Luhačovice otvoriť v rámci Interregu v Národnom dome Štefánika aj Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča.

Pri príležitosti 150. výročia narodenia Dušana Jurkoviča pripravilo mesto Brezová pod Bradlom seminár s názvom Dušan Samuel Jurkovič – náš architekt. Okrem toho sa pri Dejinnom pamätníku, ktorého autorom je samotný Jurkovič a ktorý je zároveň posledným miestom jeho odpočinku, uskutoční vo štvrtok 23. augusta 2018 spomienková slávnosť. Sprístupniť Jurkovičovo najznámejšie dielo nielen návštevníkom, ale i zdravotne a zrakovo postihnutým sa obec Košariská rozhodla aj výrobou makety Štefánikovej mohyly na Bradle v mierke 1:100 s textom v Brailovom písme po obvode modelu. Tá bude umiestnená pred Rodným domom M. R. Štefánika v Košariskách. Okrem nej bude v priestoroch pred rodným domom osadený panel s obojstrannou mapou blízkeho i širšieho okolia Myjavy. Tá bude návštevníkov nielen informovať o trasách vedúcich na mohylu, ale spropaguje samotnú obec i širší región. Projekt výroby makety mohyly bol podporený z Participatívneho-komunitného rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Zdroj: TSK

FB komentáre

Pridaj komentár