TRENČIANSKE TEPLICE. Aj tohtoročné fašiangy sú symbolom radosti, zábavy a hodovania. Na Slovensku sa od dávnej minulosti spájali s veselosťou a ľudovými zábavami. V poslednú fašiangovú sobotu sa tieto obľúbené spoločné mestské fašiangové slávnosti konali aj v Trenčianskych Tepliciach.
Podujatie otvoril príhovor primátorky mesta Trenčianske Teplice Zuzany Frajkovej Ďurmekovej a prítomný bol aj starosta obce Trenčianska Teplá Milan Berec, starosta obce Omšenie Alojz Marček a starostka obce Opatovce Iveta Mondeková.
Okrem dobrého občerstvenia prilákal návštevníkov aj bohatý sprievodný program. Už tradíciou sa stal sprievod masiek, ktorý prešiel pešou zónou až do parku. Sprievod masiek navštívil aj dom seniorov Hubertus, kde ho jeho obyvatelia už netrpezlivo čakali. Podobne tak masky navštívili aj Hotel Flora a Hotel Panoráma, členské hotely Oblastnej organizácie cestovného ruchu Trenčianske Teplice. Obchôdzky v maskách, sú jedným z najstarších fašiangových zvykov, ktoré sa zachovali do dnes. Teraz to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky rituálny význam. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.
Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov, takže súčasťou tohtoročných fašiangov bola Teplická zabíjačka. Návštevníci si mohli pochutnať na tradičných zabíjačkových špecialitách, ako sú jaternice, klobásky, zabíjačková kaša, lalok, oškvarky, tlačenka, pečienka a iné dobroty. A nechýbalo ani tradičné fašiangové pečivo – smažené šišky, ktoré napiekli šikovné ženy z Trenčianskych Teplíc. V poslednú fašiangovú sobotu sa Kúpeľné námestie v Trenčianskych Tepliciach zaplnilo obyvateľmi, kúpeľnými hosťami i návštevníkmi z okolia, ktorí si túto akciu pochvaľovali. Zábavu počas celého programu zabezpečili rôzne hudobné, či spevácke zoskupenia. Postupne vystúpili Hudobná skupina Dríst, Ľudová hudba Hups, Detská folklórna skupina Jarabinka, Detský folklórny súbor Drobci, Folklórny súbor Mladosť a folklórne skupiny Dolina a Liborčan.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Práve preto boli posledné fašiangové dni plné bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov „mjasopust.“ Tohtoročné fašiangy sú nenávratne za nami, lebo popolcová streda je 22. februára. Po 40- dňovom pôste, ktorý nastáva, sa môžeme tešiť na Veľkonočnú nedeľu, ktorá bude 9. apríla. Fašiangové radovánky trvali kedysi do utorka do polnoci pred popolcovou stredou a končili sa pochovávaním basy. Tento akt symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. Ide o žartovný pohreb basy a istým spôsobom aj zábavy a muziky, ktorá by nemala počas celého pôstu zaznieť. V Trenčianskych Tepliciach pochovali basu členovia FSk Liborčan a Dolina.
