TRENČÍN. Trenčín sa pripravuje na rok 2026, keď ponesie titul Európske mesto kultúry. Projekt, ktorý sprevádza množstvo diskusií aj očakávaní, už dnes vytvára v meste nové väzby, otvára dvere organizáciám a zapája dobrovoľníkov všetkých generácií. Do tejto iniciatívy sa pridali aj členovia Matice slovenskej. Jednou z výrazných osobností je Janka Poláková, dlhoročná kultúrna pracovníčka, recitátorka a vedúca osobnosť MO Matice slovenskej v Trenčíne.
S Jankou sme sa stretli na Oblastnom pracovisku Matice slovenskej v Trenčíne – v prostredí, kde sa prirodzene prelína občianska angažovanosť so záujmom o literatúru a duchovné dedičstvo mesta. K dobrovoľníctvu v rámci projektu Trenčín 2026 sa Janka dostala vďaka pozvaniu koordinátorky programu Čítajme spolu, Mgr. Stanislavy Minárik-Imriškovej. „Na školení pripomenula, že čítanie nie je len reprodukcia textu, ale umelecký prednes, ktorý má byť pripravený, precítený a láskavý. Ľudia okamžite vnímajú atmosféru. Dobrá nálada, pokoj a vnútorné nastavenie sa prenášajú na publikum. Bol to krásny zážitok a mala som pocit, že to nebolo zbytočné.“
Janka sa zúčastňuje aj odborných stretnutí a workshopov. Silný dojem v nej zanechalo podujatie vedené Nikolou Sedláčkovou venované prepájaniu komunít, kde sa stretli dobrovoľníci z Trenčína, Partizánskeho i ďalších miest. „Bolo to výborne pripravené. Každý priniesol svoju skúsenosť a bolo to veľmi obohacujúce. Ukázalo sa, že zapájať do kultúry rôzne skupiny ľudí má veľký zmysel.“ Rovnako silný moment pre ňu bolo čítanie z programovej knihy projektu, ktorá bola predstavená 24. novembra v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.
Pozitívny pohľad na zmeny v meste
Ako rodená Trenčianka Janka vníma pripravované zmeny s optimizmom. Stále si pamätá obdobia, kedy sa o podporu kultúry muselo bojovať bez grantov, preto projekt TN26 EMK považuje za príležitosť, ktorú mesto potrebovalo. Za jeden z najvýznamnejších prínosov označuje obnovu a rozvoj knižnice, kde prežila veľkú časť svojho aktívneho života. Považuje za výnimočné, že knižnica prvýkrát v histórii získa vlastnú budovu. Vyzdvihuje aj prácu jej riaditeľa, Mgr. Petra Martináka, ktorého pozná od jeho nástupu. Pripomína tiež, že práve pri 100. výročí knižnice bola ocenená predsedom TSK Jaroslavom Baškom za svoje kultúrne pôsobenie. Poláková zdôrazňuje, že rozvoj mesta musí zahŕňať aj úctu k tradícii. Matičiari v Trenčíne dlhodobo udržiavajú hroby Anny Štúrovej, Jana i Karola Štúra, zakladateľa trenčianskych novín. Pozitívne vníma aj to, že mesto po rokoch diskusií umiestnilo sochy Štúr–Hurban–Hodža na dôstojné a esteticky vhodné miesto.
Dobrovoľníctvo ako príbeh prepojených generácií
Príbeh Janky Polákovej a jej kolegov ukazuje, že projekt Trenčín 2026 nie je len o jednorazových podujatiach ale najmä o prepájaní ľudí, ktorí kultúru žijú – či už sú mladí, v strednom veku alebo seniori. Projekt Európskeho mesta kultúry otvára Trenčínu priestor pre dialóg, spoluprácu a novú energiu. A dobrovoľníci, medzi nimi aj mnohí matičiari, sú dôkazom, že kultúra sa najlepšie tvorí tam, kde sa spájajú skúsenosti, nadšenie aj úcta k hodnotám.
