TRENČÍN. Pamätám si, akoby to bolo včera. Na internet unikli spisy tzv. Gorila, v ktorých boli prepisy odpočúvania vrcholových politikov na Slovensku. Tieto prepisy boli tak závažné, šokujúce, že sa začali angažovať ľudia v Bratislave, ktorí si povedali, že toto nemôže zostať bez povšimnutia… Vzhľadom k tomu, že som sa tiež angažoval v týchto protestoch, podelím sa o zážitky…

Po tom, čo sa v Bratislave vytvorilo jadro protestov, ľudia v daľších mestách sa začali spontánne angažovať. Medzi inými aj ľudia v Trenčíne a okolia. Vznikla výzva na facebooku a v priebehu niekoľkých dní sa vytvorila skupina aktivistov… Dovtedy som nemal vôbec žiadne skúsenosti s občianskou angažovanosťou. A preto tak ako mňa, aj ostatných pohánal hnev na túto kauzu.

STRETLI SME SA V TRENČÍNE V KAVIARNI, spoznali a začali pripravovať protest… 

Nikto z nás netušil, že protestovanie je treba ohlásiť na Mestskom úrade, že sú tam nejaké lehoty, povinnosti…

Vybavili sme čo bolo treba a jedného krásneho dňa sa ozvala polícia. S otázkou-čo od nás chcú som sa pozrel na spoluorganizátora Petra… Zhodli sme sa spoločne, že nás chcú asi zastrašiť…

V deň predvolania sme išli na ORPZ v Trenčíne len s veľkým odporom. Bolo desať hodín a na naše prekvapenie nás vrúcne privítal vyšší policajný úradník so slovami-KONEČNE SA NIEČO DEJE!!!

Boli sme zaskočení, no príjemne prekvapení… Diskusia prebehla v priateľskom duchu, rozobrali sme organizačné pokyny, inštrukcie..Asi po hodinovej debate sme odchádzali vybavovať daľšie záležitosti-tribúnu, elektriku osvetlenie, prejavy….Po tomto stretnutí nasledovalo ešte jedno za účasti krajského policajného riaditeľa, zástupcov mesta a viem, že aj príslušníkov tajnej polície…

Vtedy som si uvedlomil, do čoho sme sa pustili a priznám sa, mal som obavy…No vedel som, že v tom nie som sám,ale náš tým tvorilo do 15 ľudí….

Keď prišiel deň D, bolo to 3.2.2012 pamätám si na mráz…Bolo -17 stup. 

Akcia začínala o 16.00 hod a my sme  pozerali na prázdne námestie. Obávali sme sa, čí vôbec ľudia prídu, pretože bola skutočne veľká zima….Horúci čaj zamrzol po naliatí o pár minút. Ľudia však prišli a v priebehu 15 minút slušne zaplnili námestie. Podľa odhadov 800-900 ľudí… Rečnilo sa ťažko, zo stresu, z mrazu a z obáv…. Vedeli sme, že tento protest nie je bežný, bol totiž zameraný proti mocným tejto krajiny….Vedeli sme, že vežu oproti nám obsadili policajti, špeciálne jednotky-ostrelovači…

Aj preto bolo potrebné stretnutie s políciou… Vedeli sme, že bolo okolo nás, okolo ľudí v dave veľa policajtov v civile pre prípad, že by sa vyskytli nepredvídané problémy… Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o ojedinelú akciu, vo vedľajších uliciach, boli v prípade potreby prichystaní tzv. kukláči… Aby priebeh akcie nenarušil niekto nežiadúci, bol tam poverený policajný príslušník, ktorý preveril ľudí, ktorí mali záujem rečniť… Bolo to preto, aby sa na tribúnu nedostal niekto, kto mal trestný záznam… Bolo to pre našu ochranu, keďže sme boli ohlasovatelia akcie a niesli za ňu zodpovednosť…

Od tohto dňa sme všetci, ktorí sme sa angažovali v proteste boli vedení, ako záujmové osoby… Až časom som si uvedomil, prečo zrazu boli časté ozveny pri telefonovaní.

Samozrejme, že si nikto z nás nemyslel, že vieme niekoho ohroziť. No politické špičky chceli mať o daľších naších krokoch prehľad. Nikto totiž nevedel akou formou budú tieto akcie pokračovať a či vôbec…

Pre mňa to bola obrovská skúsenosť rovnako ako pre celý organizačný tím. Protesty Gorila majú právom svoje miesto v histórii Slovenska. Hlavne kvôli tomu, že to bola spontánna akcia ľudí, ktorí chceli niečo spraviť…

Prečo protesty zanikli, na to napíšem svoj pohľad v budúcom článku… Jedno je však isté- vzhľadom na obrovský korupčný škandál, ktorý bol opísaný v spise Gorila,  málokto z nás si v tom čase uvedomoval to obrovské riziko, ktoré sme podstúpili. A to nielen v Trenčíne, ale hlavne ľudia v Bratislave… 

Foto: reportáž denníka PLUS Jeden deň  4.2.2012 

 

FB komentáre

Pridaj komentár